Korene

Tam, kde sú moje korene,
rajom tú zem nazveme.
Tam, kde štíty mohutnia,
kde stojí Tatier hora ozrutná.

Kde Biely a Čierny Váh splýva,
keď sa do Dunaja díva.
Tam rozpoznám svoju hrudu,
tam osud je i plač môjho ľudu.

Mama, Otec,
za všetko Vám ďakujeme,
že v žilách mám Vaše korene
a krv, čo vo mne drieme,
je korením tejto zeme.

Sľubujem, nikdy nezabudneme,
že v žilách mám Vaše korene
a krv, čo vo mne drieme,
je korením tejto zeme.

Tam rodnú reč krásou nazveme,
v nej, človeče, máš svoje ľúbenie.
Kde striehnu orly tatranské
a dvom záleží na láske.

Kde pastieri pod nebom líhajú,
kde fujary po horách hrávajú.
Tam sú moje korene,
kde zdieľam radosť i bolenie.

Mama, Otec,
za všetko Vám ďakujeme,
že v žilách mám Vaše korene
a krv, čo vo mne drieme,
je korením tejto zeme.

Sľubujem, nikdy nezabudneme,
že v žilách mám Vaše korene
a krv, čo vo mne drieme,
je korením tejto zeme.

Nezabudneme, 
nezabudneme,
nezabudneme. 

Dívam sa, dívam,
na miesta, kde som raz bol.
Už snívam či splývam,
odetý farbami hôr.

Mama, Otec,
za všetko Vám ďakujeme,
že v žilách mám Vaše korene
a krv, čo vo mne drieme,
je korením tejto zeme.

Sľubujem, nikdy nezabudneme,
že v žilách mám Vaše korene
a krv, čo vo mne drieme,
je korením tejto zeme.

Nezabudneme, 
nezabudneme,
nezabudneme. 

Tam sú moje korene,
kde našiel som cit, lásku i zmierenie.
Kde národ môj pradávny, no večne mladý,
učil ma pokore, i prekonať pády.

Tam sú moje korene,
kde matkina neha a otcova múdrosť všetko zlé zaženie.
Tam v ozvenách lúk i pastvín,
tam spočiniem, tam moja duša zaspí.